Durante periodu Janeiru – Setembru 2024, komérsiu Timor Leste nafatin sofre défise (deficit), valor importasaun boot liu esportasaun, maske iha kresimentu esportasaun 6% kompara ho periodu mak hanesan iha tinan 2023.
Sita hosi Economic Bulletin Volume 36 Issue No. 7 Sep 2024, Banco Central de Timor-Leste relata, projesaun esportasaun sasán durante períodu Janeiru – Setembru 2024 atinji milloens $11.7, aumentu 6% kompara ho períodu mak hanesan iha tinan 2023, ne’ebé 90% hosi esportasaun ne’e mak kafé.
Esportasaun sasán ba Estadus Unidus Amérika atinji 31.1% hosi total valor esportasaun, Indonézia 28.4%, Portugal 10.6%, Austrália 9.3%, Japaun 4.1% no Xina so 4%.
Hosi parte seluk, importasaun sasán durante períodu Janeiru – Setembru 2024 hetan kresimentu 10.4% ka ho valor milloens $649.3 kompara ho periodu mak hanesan iha tinan 2023, ne’ebé so milloens $588.2.
Banco Central de Timor-Leste, através bulletin refere relata mós katak materiál konsumu kontribui ba parte prinsipál hosi totál sasán importadu sira hanesan kombustível ne’ebé reprezenta 22%, tuir fali mak veíkulu 11.1%, no sereál 10.7%. Iha parte seluk, sasan importasaun ba investimentu, ne’ebé halo hosi reatór nukleár sira no mákina eletrisidade nian reprezenta de’it 5.2% no 5.9%, besi no baja no sasán sira halo hosi baja ida-idak 2.3% no 2.3%, nomós fatuk, simentu, no sel-seluk tan so reprezenta 0.2% hosi valor sasan importadu sira.
Dezekilíbriu komersiu ne’e akontese bebeik iha tinan sira anterior, ne’ebe tuir Banku Mundial, kauza hosi polítika fiskál mak espansionista tebes ne’ebé ultrapasa kapasidade absortiva ekonomia nian. Inversamente, Timor-Leste nia kapasidade produtiva doméstika la sufisiente atu hamosu esportasaun ne ebé bele kompensa défisit komersial mak signifikativu, haktuir Banku Mundial nu’udar sita iha sira nia relatoriu, Timor-Leste Economic Report edisaun Janeiru 2024.*